dnes je 23.4.2021

Input:

Transferové oceňovanie v praxi - použitie metód transferového oceňovania

12.2.2021, , Zdroj: Verlag Dashöfer

11.2 Transferové oceňovanie v praxi – použitie metód transferového oceňovania

Ing. Peter Horniaček; Ing. Alena Zábojová

V predchádzajúcom príspevku sme si v skratke priblížili podstatu transferového oceňovania (ďalej len „TO”), princíp nezávislého vzťahu a vzťah závislosti medzi daňovými subjektmi podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP”). Rozšírením pravidiel TO v ZDP od 1. 1. 2015 aj na tuzemské závislé osoby prišlo k výraznému rozšíreniu pôsobnosti tohto inštitútu na veľký počet daňových subjektov. Z tohto dôvodu je dôležité poznať a identifikovať obchodné transakcie medzi závislými osobami, tzv. kontrolované transakcie.

Neoddeliteľnou súčasťou problematiky TO je určenie prípadného rozdielu v ocenení medzi kontrolovanou transakciou (transakcia medzi závislými osobami) a nekontrolovanou transakciou (transakcia medzi nezávislými osobami). Pri určení rozdielu v ocenení sa použije niektorá z metód ocenenia podľa § 18 ods. 2 a 3 ZDP, t. j. porovnávanie ceny (metóda nezávislej trhovej ceny, metóda následného predaja, metóda zvýšených nákladov), porovnávanie zisku (metóda delenia zisku, metóda čistého obchodného rozpätia), prípadne ich kombinácia alebo iná metóda.

V tomto krátkom príspevku si preto ukážeme na niektorých typoch kontrolovaných transakcií použitie metód TO, t. j. spôsob zistenia ceny kontrolovanej transakcie.


Príklad – metóda nezávislej trhovej ceny:

Výrobná spoločnosť A vyrába ľahké motocykle a predáva ich svojej tuzemskej závislej osobe – 100 % dcérskej spoločnosti B za cenu 2 600,00 €. Rovnaké motocykle predáva aj nezávislému predajcovi - spoločnosti C za cenu 3 300,00 €. Pri kontrolovanej transakcii je potrebné zistiť, či ide o zhodný typ motocyklov a tiež, či boli dodané za identických dodacích podmienok. Pri zhode kontrolovanej a nekontrolovanej transakcie je následne potrebné zmeniť cenu kontrolovanej transakcie (cena dodávky pre dcérsku spoločnosť B) v súlade s nezávislou trhovou cenou (cena dodávky pre nezávislú spoločnosť C) na 3 300,00 €.

Metóda nezávislej trhovej ceny:

  • Porovnáva sa cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami.

  • Ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá medzi závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok.

  • Slabou stránkou tejto metódy je to, že je vysoko náročná na získanie porovnateľných dát, potrebná je tovarová zhoda.

  • Slabou stránkou je aj to, že v prípade minoritných rozdielov medzi závislými a nezávislými transakciami je potrebné vykonať zložité úpravy na ich odstránenie.

  • Silnou stránkou tejto metódy je, že je tu vysoká miera spoľahlivosti, ak je možné vyhľadať vhodné porovnateľné nezávislé transakcie.


Príklad – metóda následného predaja:

Spoločnosť A – výrobca kosačiek - predáva kosačky svojej tuzemskej závislej osobe – dcérskej spoločnosti B - v cene 450,00 € za kus. Spoločnosť B následne predáva kosačky odberateľom – nezávislým osobám- za cenu 550,00 €. Distribučné spoločnosti uplatňujú pri následnom predaji kosačiek konečnému spotrebiteľovi obchodnú maržu 15 % . Otázkou ostáva, aká by mala byť predajná cena kosačky v spoločnosti A, resp. nákupná cena v spoločnosti B za predpokladu porovnateľných transakcií a porovnateľných podmienok? Pri použití metódy následného predaja by predajná cena medzi závislými osobami – spoločnosťami A a B mala byť 467,50 € [550 – (0,15 x 550)].

Metóda následného predaja:

  • Cena prevodu majetku nakúpeného závislou osobou sa prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku obchodného rozpätia porovnateľných nezávislých predajcov.

  • Uvedená metóda má aj niektoré slabé stránky, ako napr.:

    • - Rozdiely v efektívnosti manažmentu môžu ovplyvňovať ziskovosť a nemusia mať dopad na cenu.
    • - Nevyhnutnou podmienkou pre jej aplikáciu je zhoda v účtovníctve závislej a nezávislej osoby.
    • - Ak distribútor pridáva v transakcii významnú hodnotu, metóda je nepoužiteľná.
  • Zároveň uvedená metóda má aj niektoré silné stránky, ako napr.:

    • - Tovarové rozdiely menej vplývajú na obchodné rozpätie ako na cenu.
    • - Nie je potrebná taká tovarová zhoda ako pri metóde nezávislej trhovej ceny.
    • - Nie sú potrebné tak zložité úpravy na odstránenie rozdielov ako pri metóde nezávislej trhovej ceny.


Príklad – metóda zvýšených nákladov:

Spoločnosť A – výrobca sedačiek - má priame a nepriame náklady na výrobu sedačky „Melinda” vo výške 1 200,00 €. Spoločnosť A predáva tento typ sedačky svojej dcérskej obchodnej spoločnosti – závislej osobe - za 1 260,00 €, t. j. so ziskovou prirážkou 5 %. Nezávislí výrobcovi pri porovnateľných transakciách dosahujú ziskovú prirážku až 20 %. Otázkou ostáva, aká by mala byť cena sedačky (cena kontrolovanej transakcie) pri použití metódy zvýšených nákladov? Pri použití uvedenej metódy by cena sedačky „Melinda” mala byť upravená na 1 440,00 € [1 200 + (0,20 x 1 200)].

Metóda zvýšených nákladov:

  • Nezávislá trhová cena sa vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi závislými osobami, zvýšených o sumu cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám, alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.

  • Metóda zvýšených nákladov má niektoré slabé stránky, ako napr.:

    • - Je ťažšie stanoviť relevantnú nákladovú základňu, náklady sa nie vždy premietajú do trhovej ceny.
    • - Je potrebné porovnať kalkulácie nákladov.
    • - Je možné použiť aj veličinu plánovaných nákladov.
    • - Je potrebná zhoda v účtovníctve závislej a nezávislej osoby.
  • Metóda zvýšených nákladov má niektoré silné stránky, ako napr.:

    • - Tovarové rozdiely vplývajú menej na ziskovú maržu ako na cenu výrobku.
    • - Nie je potrebná taká tovarová zhoda ako pri metóde nezávislej trhovej ceny.
    • - Nie sú potrebné tak zložité úpravy na odstránenie rozdielov ako pri metóde nezávislej trhovej ceny.


Príklad – metóda delenia zisku:

Spoločnosť A je výrobcom bytových armatúr a pri ich výrobe vylepšila povrchovú úpravu, čím prišlo k predĺženiu ich životnosti. Tuzemská závislá spoločnosť B predáva tieto armatúry pod svojou značkou. Z predaja armatúr dosiahli spoločnosti A a B zisk v úhrne 1,4 mil. €. Nezávislé spoločnosti by si pri porovnateľných podmienkách delili zisk v pomere 4:3. Pri použití tohto alokačného kľúča by mal byť úhrnný zisk z kontrolovanej transakcie rozdelený tak, že spoločnosti A by pripadlo 0,8